Kto bol kto počas Nežnej revolúcie

Vasil BIĽAK

Komunistický politik. V roku 1968 bol zástupcom dogmatického krídla komunistickej strany a jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu, ktorý žiadal vojenskú intervenciu jednotiek varšavskej zmluvy do Československa aby zastavili reformný proces Pražskej jari. Počas normalizácie bol tajomníkom Ústredného výboru KSČ pre ideológiu a zahraničné vzťahy a ako dôverník Sovietov jeden z najvplyvnejších politikov. Zostal verný dogmatickému postoju po celú svoju politickú kariéru. Počas Nežnej revolúcie bol symbolom kolaborácie s normalizačným režimom a bol donútený rezignovať zo všetkých verejných a straníckych pozícií. Jedna z decembrových manifestácií Nežnej revolúcie sa skončila pochodom k jeho vile pod Slavínom, kde Biľak v župane cez plot odpovedal na otázky demonštrantov.

Ján BUDAJ

Pred rokom 1989 bol disidentom. Podieľal sa na vydávaní samizdatovej literatúry ( Kontakt, Fragment) a organizoval pestrú škálu nezávislých kultúrnych aktivít. V 80. rokoch sa stal zakladateľom ochranárskeho hnutia, ktoré sa angažovalo za záchranu historických cintorínov v Bratislave. Bol hlavným redaktorom a zostavovateľom publikácie Bratislava/nahlas vydanej v roku 1987, ktorá cez prizmu ochranárskych a ekologických aktivít kritizovala komunistický režim. Počas Novembra 1989 bol Budaj spoluzakladateľom a kľúčovou osobnosťou hnutia Verejnosť proti násiliu, zároveň hlavným organizátorom a spolu-moderátorom demonštrácií na Námestí SNP v Bratislave. Zúčastňoval sa všetkých rokovaní pri okrúhlych stoloch, 24. novembra bol za VPN hosťom diskusnej relácie Štúdio dialóg. Ako líder pomohol VPN v roku 1990 vyhrať voľby, po nich však v dôsledku lustračnej aféry z vedenia VPN rezignoval a stiahol sa z politiky.

Martin BÚTORA

Sociológ. V 60. rokoch pôsobil ako redaktor časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, neskôr pracoval v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí. Po tom, ako odmietol podpísať tzv. Antichartu, bol preložený na miesto sociológa a terapeuta v protialkoholickej poradni. Spolupracoval s viacerými slovenskými disidentmi najmä na distribúciách samizdatov. V lete 1989 bol iniciátorom petície slovenských sociológov za prepustenie väznených členov bratislavskej päťky. Počas Novembra 1989 bol spoluzakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu, členom jeho koordinačného výboru a jednou z jeho popredných osobností. Spoluorganizoval pochod Ahoj, Európa do rakúskeho Heinburgu. V roku 1990 mal hlavnú zásluhu na vytvorení volebného programu VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta Václava Havla pre ľudské práva. V 90. rokoch pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky, v rokoch 1999 – 2003 bol slovenským veľvyslancom v USA, od roku 2014 pôsobí ako poradca prezidenta Andreja Kisku.

Miroslav CIPÁR

Maliar a grafik. V roku 1989 stál na čele mestskej pobočky Zväzu výtvarných umelcov. V jeho byte sa 19. novembra 1989 stretli slovenskí výtvarníci a spísali prvé revolučné prevolanie. Neskôr bol členom VPN.

Marián ČALFA

Právnik a komunistický politik. Od roku 1988 minister federálnej vlády bez kresla. Ako politik komunistickej strany sa zúčastňoval kľúčových politických rokovaní okrúhlych stolov v Prahe v decembri 1989. Počas politických diskusií po páde „vlády 15:5" bol designovaný za predsedu novej federálnej vlády v Prahe, ktorú prezident Gustáv Husák vymenoval 10. decembra. „Vláda národného porozumenia" mala na starosti predovšetkým začať transformáciu z totalitných do demokratických pomerov a doviesť spoločnosť k júnovým voľbám v roku 1990. Čalfa hral kľúčovú úlohu pri voľbe Václava Havla za prezidenta v druhej polovici decembra 1989. Počas tajného osobného stretnutia prisľúbil Havlovi získať pre jeho kandidatúru podporu komunistických poslancov Federálneho zhromaždenia, čo sa mu aj podarilo. Po voľbách roku 1990 sa ako člen VPN opäť stal predsedom federálnej vlády, ktorým bol až do roku 1992.

Ján ČARNOGURSKÝ

Právnik a katolícky disident. Pred rokom 1989 patril medzi najznámejších slovenských disidentov. Ako advokát zastupoval veriacich v politických procesoch počas 80. rokov. V marci 1988 spoluorganizoval Sviečkovú manifestáciu v Bratislave. V auguste roku 1989 bol uväznený za výzvu položiť kvety na miesta, kde v roku 1968 okupačné armády zabili slovenských občanov. Zato bol súdený v procese s bratislavskou päťkou. Počas Novembra bol pod tlakom masových demonštrácií prepustený z väzenia a stal sa ako delegát OF a VPN účastníkom rokovaní za okrúhlym stolom v Prahe. V decembri sa stal podpredsedom vo federálnej vlády "národného porozumenia". Bol taktiež zakladateľom a predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, založeného v roku 1990. Jeho hnutie bolo po voľbách v júni 1990 druhou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku a s Verejnosťou proti násiliu úzko spolupracovalo v zavádzaní demokratických zmien. Ján Čarnogurský bol neskôr predsedom slovenskej vlády (1991 – 1992) a slovenským ministrom spravodlivosti (1998 – 2002). Do roku 2000 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, po roku 2002 odišiel z vrcholovej politiky.

Milan ČIČ

Právnik a politik. Počas komunizmu bol vo funkcii slovenského ministra spravodlivosti (1988 – 1989). V priebehu rokovaní okrúhleho stola na Slovensku bol vymenovaný za predsedu vlády prvej slovenskej nekomunistickej "vlády národného porozumenia" (1989 – 1990), neskôr bol tiež poslancom za Verejnosť proti násiliu a Hnutie za demokratické Slovensko. V rokoch 1993 – 2000 zastával funkciu predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Alexander DUBČE

Lomunistický a sociálno-demokratický politik. Bojoval v Slovenskom národnom povstaní, po vojne pôsobil ako komunistický funkcionár na rôznych pozíciách straníckeho aparátu. V 60. rokoch bol v rámci procesu destalinizácie vymenovaný za 1. tajomníka ÚV KSS v Bratislave. Pod jeho vedením prišlo k odmäku režimu na Slovensku, k tzv. bratislavskému predjariu. V roku 1968 sa stal prvým tajomníkom Ústredného výboru KSČ a symbolom Pražskej jari, počas ktorej prišlo k demokratizácii komunistického režimu. Z tejto pozície bol odvolaný v roku 1969 v dôsledku nastupujúcej normalizácie. V rokoch 1969/1970 bol postupne vylúčený z komunistickej strany a verejného života. Počas nasledujúceho obdobia normalizácie sa zúčastňoval na disidentských aktivitách a bol pod permanentným dozorom Štátnej bezpečnosti. Do verejného života sa vrátil počas novembrových udalostí, kedy podporil protikomunistickú opozíciu. Vystupoval na demonštráciách a zapojil sa do politického diania. Jeho ambíciou bolo stať sa prezidentom, jeho kandidatúra však nebola úspešná. Nakoniec sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia, kde zotrval až do svojej tragickej smrti v roku 1992.

Ľubomír FELDEK

Spisovateľ. Koncom roka 1989 podporoval viaceré disidentské aktivity, stal sa signatárom petície za prepustenie bratislavskej päťky. V novembri 1989 patril medzi zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a patril do jej najužšieho vedenia, vystupoval na demonštráciách v Bratislave. Bol autorom „Výzvy radových komunistov", ktoré bola čítaná počas prvých manifestácií.

Juraj FLAMÍK

Ekológ a ochranár. V druhej polovici 80. rokov sa angažoval v ochranárskom hnutí, v rokoch 1989 – 1990 patril medzi hlavných predstaviteľov VPN ako člen jej koordinačného výboru.

Fedor GÁL

Sociológ a prognostik. V novembri 1989 spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu a jeden z jej hlavných predstaviteľov. 24. novembra bol za VPN hosťom diskusnej relácie Štúdio dialóg, prvej televíznej diskusie vysielanej naživo. Zúčastňoval sa rokovaní za okrúhlym stolom v Bratislave, spoluformoval politickú líniu VPN. Počas rokov 1990 – 1991 bol predsedom Koordinačného výboru VPN.

Eugen GINDL

Novinár, v období normalizácie pracoval ako redaktor spolupracoval na viacerých disidentských aktivitách predovšetkým ekologického disentu. Patril medzi spoluautorov diela Bratislava/nahlas. V novembri 1989 patril medzi popredných aktivistov VPN, od decembra bol šéfredaktorom novín Verejnosť, ktoré VPN vydávala.

Václav HAVEL

Popredný pražský disident, spisovateľ, esejista a dramatik. Po založení Charty 77, ktorá žiadala dodržiavanie základných práv a slobôd, bol jedným z jej prvých hovorcov. V roku 1978 bol spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Je autorom viacerých slávnych esejí kritických k režimu, ako napr. Moc bezmocných. Za svoje politické protirežimné aktivity bol pred rokom 1989 viackrát odsúdený, vo väzení si odsedel spolu približne päť rokov. V roku 1989 patril medzi zakladateľov a lídrov českého Občianskeho fóra a medzi hlavných rečníkov na státisícových demonštráciách. V decembri 1989 ho Federálne zhromaždenie jednohlasne zvolilo za prezidenta republiky, ktorým bol až do jej rozdelenia v roku 1992. V rokoch od 1993 do 2003 bol prezidentom Českej republiky. Patril medzi najvýznamnejších štátnikov českej a slovenskej histórie. Zomrel v roku 2011.

Ivan HOFFMAN

Spevák a novinár. Ako disident spolupracoval na vydávaní a distribuovaní samizdatovej literatúry ( Fragment K). Jeho pieseň "Sľúbili sme si lásku" sa stala neoficiálnou hymnou Nežnej revolúcie na Slovensku.

Pavol HRIVNÁK

Komunistický politik a predseda slovenskej vlády od júna do decembra roku 1989. Počas bratislavských rokovaní o rekonštrukcii slovenskej vlády dlho nechcel zo svojej pozície rezignovať a ustúpiť požiadavkám VPN. Napokon bol zostavením novej vlády poverený Milan Čič a Hrivnák odišiel z verejného života.

Mikuláš HUBA

Aktivista ekologického disentu. V roku 1987 sa ako vedúci pobočky Slovenského zväzu ochrancov prírory a krajiny podieľal na vydaní publikácie Bratislava/nahlas. Počas Nežnej revolúcie patril v prvých dňoch k aktivistom hnutia Verejnosť proti násiliu, neskôr založil Stranu zelených, ktorú viedol do volieb v roku 1990.

Gustáv HUSÁK

Komunistický politik. Členom komunistického hnutia sa stal v 30. rokoch, počas druhej svetovej vojny bol aktívnym príslušníkom odbojového hnutia, v priebehu Slovenského národného povstania bol jedným z najdôležitejších členov Slovenskej národnej rady. V roku 1948 aktívne prispel z pozície slovenského povereníka vnútra ku komunistickému prevratu. V roku 1951 bol počas kampane proti tzv. buržoáznym nacionalistom v politickom monstrprocese uväznený a odsúdený na doživotie. Rehabilitovaný bol v 60. rokoch, vtedy sa vrátil do politického života. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa stal jedným z najdôležitejších predstaviteľov normalizácie, v roku 1969 bol vymenovaný za 1. tajomníka Ústredného výboru KSČ. V roku 1975 sa stal československým prezidentom. Bol vedúcim politikom normalizácie v 70. a 80. rokoch. Z funkcie prezidenta abdikoval až v dôsledku novembrových udalostí v decembri 1989.

Edo KLENA

Hudobník a pesničkár, počas Nežnej revolúcie hrával na demonštráciách v Prešove.

Milan KŇAŽKO

Pred rokom 1989 populárny divadelný a televízny herec. V roku 1989 prešiel k úzkej spolupráci s disentom, vrátil titul zaslúžilého umelca. Počas Novembra 1989 bol spolu s Jánom Budajom organizátorom, spolu-moderátorom a kľúčovou osobnosťou demonštrácií v Bratislave, ako aj členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. Ako hosť televíznej relácie Štúdio Dialóg 24. novembra 1989 verejne žiadal zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany. V roku 1990 bol poradcom prezidenta Václava Havla v Prahe, neskôr tiež ministrom zahraničných vzťahov Slovenskej republiky (1990). Počas rozkolu vo VPN patril k skupine Vladimíra Mečiara, s ktorým zakladal Hnutie za demokratické Slovensko. V rokoch 1992 – 1993 bol podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí. Neskôr bol ministrom kultúry Slovenskej republiky (1998 – 2002).

Martin KRAJČOVIČ

V jarných mesiacoch roku 1990 bol zvolený za predsedu Krajského koordinačného centra VPN v Banskej Bystrici. V rokoch 1990-1992 bol za VPN poslancom Slovenskej národnej rady.

Jozef KUČERÁK

Ekonóm a politik. Pred rokom 1989 pracoval ako vedecký pracovník. V januári 1990 bol za hnutie Verejnosť proti násiliu kooptovaný za poslanca Federálneho zhromaždenia. Od júna 1990 do apríla 1991 bol podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku. Neskôr spoluzakladal inštitút MESA10. Počas svojho pôsobenia sa významne podieľal na ekonomickej transformácii socialistického zriadenia do slobodnej spoločnosti.

Miroslav KUSÝ

Filozof, politológ a disident. V 60. rookch pôsobil ako marxistický filozof na univerzite v Bratislave, zapojil sa do obrodného procesu. Počas čistiek v roku 1970 bol vylúčený z komunistickej strany. Stal sa disidentom a signatárom Charty 77, vďaka čomu bol pod neustálym dozorom Štátnej bezpečnosti. V roku 1989 bol väznený ako člen bratislavskej päťky. Počas novembrových udalostí bol ako člen vedenia Verejnosti proti násiliu vymenovaný za riaditeľa Federálneho úradu pre tlač a informácie. Neskôr v roku 1990 sa stal rektorom Univerzity Komenského v Bratislave.

Ján LANGOŠ

Ako disident sa podieľal na vydávaní samizdatu Bratislavské listy a podieľal sa na výrobe a distribúcii samizdatovej lietratúry. V roku 1989 patril medzi členov koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a jedným z jeho najdôležitejších predstaviteľov. V rokoch 1990-1992 zastával post federálneho ministra vnútra v Prahe, neskôr bol tiež poslancom slovenského parlamentu a zakladateľom Ústavu pamäti národa (2002), až do svojej tragickej smrti bol prvým predsedom Správnej rady ÚPN (2002 – 2007).

Alojz LORENC

Spravodajský dôstojník. V období normalizácie zastával niekoľko funkcií na federálnom ministerstve vnútra. V roku 1985 bol vymenovaný na prvého námestníka federálneho ministra vnútra, kedy okrem iného riadil kontrarozviedku zameranú na boj proti vnútornému nepriateľovi, známu a obávanú Štátnu bezpečnosť. Počas decembra roku 1989 nariadil mimoriadnu skartáciu dokumentov Štátnej bezpečnosti. Jeho úloha počas revolúcie stále nebola dostatočne objasnená.

Vladimír MEČIAR

Právnik, aktivista Verejnosti proti násiliu v Trenčíne. V roku 1990 bol vymenovaný za ministra vnútra Slovenskej republiky a počas jari patril do okruhu vedenia VPN. Po júnových voľbách sa ako člen VPN stal predsedom vlády Slovenskej republiky (1990 – 1991). Po rozkole vo VPN, ktorý bol dôsledkom jeho metód práce založil Hnutie za demokratické Slovensko a ako jeho predseda bol v rokoch 1992 – 1994 a 1994 – 1998 predsedom vlády Slovenskej republiky. Z titulu predsedu slovenskej vlády mal kľúčový podiel na rozdelení federácie a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

František MIKLOŠKO

Pred pádom komunizmu katolícky disident a aktivista tajnej cirkvi, podieľal sa na tvorbe a rozširovaní viacerých samizdatov. V rokoch 1971 – 83 pôsobil v Ústave technickej kybernetiky SAV ako matematik, neskôr pracoval ako robotník. V marci 1988 bol jedným z hlavných organizátorov Sviečkovej manifestácie. V novembri 1989 sa stal členom užšieho vedenia Verejnosti proti násiliu a v rokoch 1990 – 1992 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Od roku 1992 pôsobil v Kresťansko-demokratickom hnutí, odkiaľ odišiel v roku 2008. Je jedným z editorov publikácie Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989, ktorá v roku 2001 získala Cenu Dominika Tatarku.

Zuzana MISTRÍKOVÁ

Jedna z najvýznamnejších predstaviteliek študentského hnutia v roku 1989. V rokoch 1990 – 1992 poslankyňa SNR.

Vladimir OKTAVEC

Herec. V obodbí novembra a decmebra 1989 bol hlavným protagonistom Nežnej revolúcie v Trnave, kde moderoval mítingy a organizoval miestnu Verejnosť proti násiliu.

Vladimír ONDRUŠ

Ekológ a ochranár. Patril medzi zakladajúcich členov VPN a bol členom koordinačného výboru. V decembri 1989 vstúpil do slovenskej vlády „národného porozumenia" ako jej podpredseda a pozorovateľ za VPN.

Anton POPOVIČ

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov študentského hnutia v roku 1989. Neskôr pôsobil ako hudobný skladateľ a občiansky aktivista.

Karol ROSMÁNY

Grafik a výtvarník, autor loga hnutia Verejnosť proti násiliu.

Rudolf SCHUSTER

Komunistický politik. Pred pádom komunizmu patril k najvyšším predstaviteľom komunistickej strany vo Východoslovenskom kraji, kde bol primátorom Košíc aj 1. tajomníkom Krajského národného výboru. 30. novembra 1989 sa s podporou Verejnosti proti násiliu stal predsedom Slovenskej národnej rady, v ktorej pozícii vymenil Viliama Šalgoviča. Na tejto pozícii zostal do volieb v júni 1990. Potom pôsobil do roku 1992 ako veľvyslanec ČSFR v Kanade. V rokoch 1994 – 1999 bol primátorom Košíc, v rokoch 1999 – 2004 prezidentom Slovenskej republiky.

Rudolf SIKORA

Maliar a grafik. V období normalizácie sa zapájal do aktivít bratislavského disentu, podieľal sa na distribuovaní samizdatovej literatúry a organizoval stretnutia alternatívnych umelcov. Pre tieto aktivity nemohol verejne vystavovať svoje diela. 19. novembra bol hlavným iniciátorom stretnutia v Umeleckej besede, na ktorom vznikla VPN. Začal telefonickú štafetu, ktorej výsledkom bolo obvolanie a pozvanie celej siete bratislavských aktivistov na toto historické stretnutie. V neskoršom období pôsobil ako člen Koordinačného výboru VPN.

Ladislav SNOPKO

Archeológ a neskôr občiansky aktivista. Pred rokom 1989 patril medzi hlavných organizátorov podujatí alternatívnej kultúry v Bratislave a spolupracoval s ochranárskym hnutím. V roku 1989 patril medzi najvýraznejších aktivistov VPN, bol členom koordinačného výboru, pomáhal organizovať demonštrácie. Zároveň bol aj hlavným organizátorom pochodu Ahoj Európa z Bratislavy do Hainburgu 10. decembra 1989. V rokoch 1990 – 1992 bol ministrom kultúry SR.

Marcel STRÝKO

Pred rokom 1989 filozof a undergroundový umelec žijúci v Košiciach. Od roku 1978 sa podieľal na vydávaní samizdatového zborníka Trinásta komnata. Počas novembrových udalostí spoluzakladal Občianske fórum v Košiciach, neskôr pôsobil vo Verejnosti proti násiliu, v decembri bol jedným z kooptovaných poslancov Slovenskej národnej rady. Bol vedúcou osobnosťou Nežnej revolúcie v Košiciach.

László SZIGETI

Zakladateľ a hlavný predstaviteľ Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá bola partnerským hnutím VPN a zastrešovala maďarskú menšinu na Slovensku. Vystúpil aj na tribúnach novembrových demonštrácií. Od roku 1991 je riaditeľom vydavateľstva Kalligram.

Milan ŠIMEČKA st.

Filozof, politológ a vysokoškolský pedagóg. V 60. rokoch sa aktívne zapojil do obrodného procesu, začo bol neskôr vylúčený z KSČ a perzekvovaný. V období normalizácie patril medzi najznámejších slovenských disidentov, mohol pracovať iba ako robotník a bol aj väznený. V roku 1989 bol aktívnym členom koordinačného výboru VPN, najmä počas prvých dní v novembri a decembri.

Gejza ŠLAPKA

Komunistický politik. V období komunizmu bol poslancom Federálneho zhromaždenia, od roku 1970 vedúcim tajomníkom komunistickej strany v Bratislave. Ako dogmatický komunista zastával zásah proti Sviečkovej manifestácii v roku 1988. Počas študentskej demonštrácie 16. novembra 1989 diskutoval so študentmi a snažil sa zastaviť ich protest. V dôsledku revolučných udalostí rezignoval na všetky svoje verejné funkcie.

Peter TATÁR

Lekár a v 80. rokoch aktivista ochranárskeho hnutia, v rokoch 1989 – 1990 patril medzi členov koordinačného centra Verejnosti proti násiliu.

Ernest VALKO

Právnik a politik. V roku 1990 bol za hnutie Verejnosť proti násiliu kooptovaný za poslanca Federálneho zhromaždenia a stal sa jeho podpredsedom. Podieľal sa na príprave mnohých zásadných legislatívnych zmien. V roku 1992 bol predsedom Ústavného súdu ČSFR. V ďalšom období pôsobil ako advokát, vo viacerých kauzách zastupoval Slovenskú republiku. V roku 2010 zomrel násilnou smrťou.

Peter ZAJAC

Literárny kritik. Počas Novembra 1989 bol spoluzakladateľom a jedným z hlavných predstaviteľov hnutia Verejnosť proti násiliu, členom jej koordinačného výboru. Pred voľbami v roku 1990 sa podieľal na tvorbe programu Šanca pre Slovensko.