Kalendárium k novembrovým udalostiam a pádu komunistického režimu v roku 1989

1. január

Prezident ČSSR Gustáv Husák v novoročnom prejave k obyvateľom ČSSR zdôraznil potrebu prestavby, ktorú označil „za nevyhnutný a potrebný proces.“ KSČ si pri stanovovaní nových úloh „uvedomuje zložitosť prestavby tak v ekonomike, ako aj v spoločenskom živote. Je to dlhodobý proces, v ktorom však má faktor času mimoriadnu hodnotu.“ Husák spomenul, že aj v ČSSR ostro sledujú procesy, ktoré prebiehajú v ZSSR a využívajú to, čo sa dá využiť v domácich podmienkach.

15.-19. január

Na Václavskom námestí v Prahe si dav zložený najmä zo študentov a členov Charty 77 pripomenul 20. výročie upálenia sa Jana Palacha. Proti demonštrantom museli viackrát zasiahnuť bezpečnostné zložky, ktorým pomohli aj Ľudové milície z pražských podnikov. Počas jednej z demonštrácií polícia zvlášť brutálne zasiahla, výsledkom čoho bolo viacero zranených a zatknutých občanov. V komunistických médiách sa rozbehla kampaň proti týmto demonštráciám, v ktorej sa ich organizátori biľagovali ako „stroskotanci z rokov 1968/69, protisocialistické skupiny opierajúce sa o hmotnú pomoc reakčných síl krajín NATO a najmä USA“ a pod. Denník Pravda na záver svojho úvodníku napísal: „Návrat k buržoáznym pomerom je pre našu spoločnosť neprijateľný. Je celkom vylúčený. Zdôrazňujeme to jednoznačne. Nech sa to komukoľvek nepáči.“

20. január

Na zasadnutí ÚV KSČ sa prerokovávali aj veci súvisiace s demonštráciami v Prahe. Vedenie ÚV KSČ ocenilo postoje komunistov aj politikov iných strán a nestraníkov v úsilí o zabezpečenie pokoja a poriadku, vyjadrilo podporu poriadkovým silám a Ľudovým milíciám, ocenilo ich politickú uvedomelosť a vysokú disciplínu. Poukázalo na veľký význam rozvíjania politickej práce medzi najširšími vrstvami obyvateľstva a najmä medzi mládežou. Toto stanovisko neskôr jednoznačne podporil aj ÚV KSS.

31. január

Na zasadnutí Ideologickej komisie ÚV KSČ v Prahe bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého v súvislosti s demonštráciami v Prahe „treba dôsledne uplatňovať leninskú zásadu otvorenej politiky a verejnej informovanosti, využívať všetky formy a prostriedky ofenzívneho politického pôsobenia, spojenie socialistickej demokracie s vysokou zodpovednosťou.“

Začiatok februára

Podľa spomienok generála Alojza Lorenca, ktorý bol v tomto období I. námestníkom federálneho ministra vnútra, sa konala informatívna schôdzka člena ÚV KSČ Rudolfa Hegenbarta s Lorencom. Obaja sa zhodli na potrebe viesť dialóg najmä na poli vedy, kultúry a vysokoškolskej mládeže a na tom, že situácia sa musí vyriešiť politickým spôsobom. Do plánovaných zmien chceli zapojiť aj bývalých členov KSČ, ktorí boli po roku 1968 zo strany vylúčení. S ich názormi súhlasili aj niekoľkí ďalší poprední politici KSČ, ako napr. prvý tajomník ÚV KSS Ignác Janák. Skupinka vypracovala aj memorandum s týmito požiadavkami, vedenie KSČ však memorandum vrátilo s tým, že nič nové netreba prijímať.

9. február

Ideologický tajomník ÚV KSČ Jan Fojtík vyhlásil : „Nenecháme si vnútiť dialóg s ľuďmi, ktorí chcú posudzovať naše súčasné problémy z pozícií porazenej reakcie vo februári 1948, a tými silami, ktoré boli porazené, keď sa pokúsili o revanš za Február v roku 1968.“

18. apríl

Počas oficiálnej návštevy generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša u generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michaila Gorbačova bolo prvoradým cieľom Jakeša presvedčiť Gorbačova, aby sovietske vedenie nezmenilo oficiálne stanovisko k otázke okupácie ČSSR v auguste 1968. Gorbačov mu jasne povedal, že nie je úmyslom Sovietskeho zväzu zasahovať do vnútorných záležitostí krajín sovietskeho bloku a rozhodnutie o prípadnej revízii patrí do právomoci KSČ.

7. máj

Na Bradle sa stretli slovenskí aktivisti Hnutia za občiansku slobodu, aby si uctili pamiatku generála Milana R. Štefánika. Zhromaždenia sa zúčastnilo asi 2 000 ľudí. Ján Čarnogurský na ňom žiadal úplnú rehabilitáciu Štefánika a vrátenie slovenských národných symbolov.

10. jún

V Bratislave prišlo počas hudobného festivalu Bratislavská lýra k prerušeniu koncertu americkej speváčky Joan Baez. Počas prerušenia prečítala na verejnosti svoj list, v ktorom vyjadrila podporu Václavovi Havlovi a Charte 77. Text čítala v slovenčine, pričom Havel bol na koncerte prítomný.

22. a 29. jún

Predstavitelia Charty 77 Václav Havel, Saša Vondra, Stanislav Devátý a Jiří Křižan zverejnili petíciu „Několik vět,“ v ktorej žiadali prepustenie politických väzňov, zastavenie obmedzovania slobody zhromaždenia, zastavenie prenasledovania nezávislých iniciatív, rešpektovanie požiadaviek veriacich občanov a zahájenie slobodnej diskusie o vývoji ČSR v 50. rokoch a o roku 1968 a následnej normalizácii. Petíciu podpísali tisíce občanov ČSSR.

24. júl

Do Bratislavy prišli poslanci zdemokratizovaného poľského parlamentu (Sejmu) Adam Michnik, Zbygniew Janas a Jan Lipinski. Navštívili Alexandra Dubčeka a počas stretnutia spomenuli, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 nebola potrebná a celý tento akt by sa mal prehodnotiť.

14. august

Komunistická moc začala trestné stíhanie proti členom tzv. Bratislavskej päťky. Boli medzi nimi politológ Miroslav Kusý, spisovateľka Hana Ponická, právnik Ján Čarnogurský, publicista Anton Selecký a publicista Vladimír Maňák. Členovia „päťky“ pripravovali na 21. august kladenie kvetov na tých miestach, kde počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 boli okupantmi zastrelení slovenskí občania. Medzi členmi „päťky“ boli katolíci aj evanjelici a niektorí komunisti, vylúčení zo strany po roku 1968. Petíciu na prepustenie členov „päťky“ podpísalo viacero osobností.

15. – 23. august

Federálny minister vnútra František Kincl nariadil v súvislosti s 21. výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 3. stupeň mimoriadnych bezpečnostných opatrení. 81 osôb bolo uväznených a 166 osôb povolaných na vojenské cvičenie.

Prelom augusta a septembra

V Moskve sa konalo rokovanie delegácie Federálneho ministerstva vnútra na čele s ministrom Františkom Kinclom a vedením KGB. Referát československého ministra Kincla vyznel v duchu politiky „ustupovať sa nebude.“

29. septembra

Predsedníctvo ÚV KSČ prerokovalo návrh novej Ústavy, ktorá obsahovala viacero nových demokratických ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov alebo výsledkov domáceho politického uvoľnenia. Formálne sa rozšírili sociálne a politické práva a občianske slobody. Proklamovala sa sloboda tvorivej vedeckej, technickej a umeleckej činnosti ako osobitná forma slobody prejavu. Ústava mala garantovať právo ochrany osobnosti občana pokiaľ ide o jeho osobný a rodinný život, česť, dôstojnosť a meno, mala vyhlásiť právo slobody pohybu a pobytu, právo slobodne vycestovať. Na druhej strane mala obsahovať ustanovenia, ktoré nepočítali so zmenami politického systému a hospodárskej sústavy.

2. Október

Ladislav Adamec na zasadnutí vlád ČSR, SSR a ČSSR povedal „Čoraz viac sa ukazuje, že bez postupného prekonávania sa nám nepodarí prechod na nový hospodársky mechanizmus, ... a bez toho všetkého je udržanie alebo dokonca skvalitnenie životnej úrovne nereálne. Niet jediného rokovania vlády, kde by sme na bariéry nerozvážnosti nenarazili. Potrebujeme niečo kúpiť v zahraničí, ale chýbajú nám devízy. Chceli by sme odstrániť niektoré nespravodlivosti v odmeňovaní, ale nemáme na to finančné prostriedky. Potrebujeme riešiť ekologické problémy, ale nestačia nám stavebné kapacity a technologické celky. Nech sa zaoberáme čímkoľvek, všade a vždy nám niečo chýba – koruny i devízy, ľudia i materiály aj vývozné fondy.“

28. október

V centre Prahy sa konala demonštrácia pri príležitosti výročia vzniku ČSR v roku 1918. Člen Úradu Predsedníctva federálnej vlády Miroslav Pavel na tlačovej konferencii o nej povedal :„Nesplnilo sa očakávanie tých, ktorí rátali s masovým protisocialistickým vystúpením a vyzývali k nemu. Znovu sa ukázalo, že obyvatelia ČSSR v prevažnej väčšine podporujú vládu v politike reforiem a súčasne stability, obnovy a zachovania všetkého pozitívneho z minulých rokov.“ Dodal, že „vláda ČSSR je pripravená na dialóg so všetkými, ktorí zostávajú na pôde socializmu a Ústavy.“ Po demonštrácii predviedli na oddelenie Verejnej bezpečnosti 359 občanov.

14. november

Do Prahy prišla delegácia zástupcov KGB na čele s jej podpredsedom generálom Gruškom
Bolo oznámené, že akademická mládež oslávi 17. november ako Medzinárodný deň študentstva pripomenutím si udalostí spred 50 rokov (zabitie Opletala). Jednou z ústredných myšlienok osláv mala byť obnova 17. novembra ako spoločného symbolu študentského hnutia, smerujúceho k prehĺbeniu dialógu a akčnej jednote za hlavné dnešné záujmy a ciele.

16. november

Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave oslavovali Medzinárodný deň študentov urobili manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. Sprievod prešiel cez dnešné Hodžovo námestie pred Prezidentským palácom až k ministerstvu školstva. Policajti, ktorí celý čas asistovali, proti sprievodu nezasiahli.
Na zhromaždení študentov sa čítali heslá ako napr. „Chceme demokraciu,“ „Nechceme zbrane,“ „Žiadame zlepšiť sociálne podmienky pedagogických pracovníkov VŠ a študentov,“ „Chceme voľne cestovať do zahraničia“ a pod. Na miesto sa dostavil aj tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka a vyzval na dialóg s vybranými zástupcami zo zhromaždených, dav reagoval zamietavo a prišiel s heslami „Aj február 1948 bol na ulici,“ „Aj v NDR stačila na dialóg ulica.“
Orgány povolili študentskú manifestáciu pri príležitosti medzinárodného dňa študentstva na 17. november 1989. Študenti vysokých škôl vyzvali všetkých vysokoškolských študentov na Slovensku, aby v dialógu so straníckymi, štátnymi a školskými orgánmi presadzovali svoje požiadavky

17. november

Bezpečnostné sily brutálne zasiahli proti demonštrujúcim študentom v Prahe. Tí po skončení oficiálneho študentského mítingu konanom na počesť 50. výročia zavretia českých vysokých škôl nacistami v roku 1939 na Albertove odišli smerom na Vyšehrad, ich počet počas demonštrácie dosiahol niekoľko desaťtisíc. V uliciach boli pripravené bezpečnostné jednotky, ktoré však pôvodne dostali rozkaz, aby ani v prípade výskytu protisocialistických hesiel počas pochodu proti študentom nezasahovali. Dav sa vydal z Vyšehradu smerom do centra, pričom bol tlačený poriadkovými oddielmi. Približne o 19.30 sa dav demonštrantov ocitol na Národnej triede, kde bol postupne obkľučovaný oddielmi ZNB. Oddiely ZNB postupne celkom uzavreli námestie. Napriek tomu sa študenti správali pokojne, sadali si na zem a podávali príslušníkom ZNB kvetiny. Tí reagovali výzvami na rozchod, ktorý však bol od 20.15 nemožný. Od tejto chvíle príslušníci ZNB, posilnení príslušníkmi Oddielu zvláštneho určenia, začali mlátiť študentov v dave. Vytvorili niekoľko priechodov, v ktorých brutálne bili odchádzajúcich. Postupne sa im podarilo vyprázdniť námestie, na ktoré prichádzali sanitky odvážať ranených.
V priebehu noci rozšírili zahraničné médiá správu, že počas násilného potlačenia demonštrácie prišlo k smrti študenta Martina Šmída, ktorého mali dobiť na smrť príslušníci ZNB. Správa nebola pravdivá. Avšak v dôsledku zásahu bezpečnostných síl bolo zranených 568 ľudí.

18. november

V dôsledku udalostí na Národnej triede začali študenti pražských vysokých škôl týždenný štrajk, ku ktorému sa pripojili aj herci divadiel. Padol aj návrh na zorganizovanie generálneho štrajku 27. novembra.
V skorých ranných hodinách sa do Prahy vrátil ideologický tajomník ÚV KSČ Jan Fojtík, ktorý bol na návšteve v Moskve. Tam mu člen sovietskeho politbyra Vadim Medvedev povedal, že Moskva netrpezlivo čaká uskutočnenie avizovaných reforiem v duchu Gorbačovovej politiky, na ktoré definitívne dozrel čas. Ak by sa ich implementácia mala opäť zanedbať alebo oddialiť, tak v tom prípade je podľa Sovietov požiadavka generálneho štrajku z radov študentov a disidentov oprávnená.

19. november

V Prahe vzniklo v Činohernom klube Občianske fórum (OF) hnutie, v ktorom boli zastúpené skoro všetky skupiny, usilujúce sa o zmenu režimu v Čechách. Na jeho čele stáli disidenti z Charty 77 a hlavnou osobnosťou bol Václav Havel.
V Bratislave vzniklo po verejnom stretnutí za účasti asi 500 intelektuálov v Umeleckej besede, zvolanom kvôli udalostiam zo 17. novembra, hnutie Verejnosť proti násiliu, v ktorom sa zjednotili slovenskí protikomunistickí disidenti.

20. november

Na Václavskom námestí sa zišlo na prvej veľkej protikomunistickej demonštrácii asi 100 000 ľudí. Oddiely ZNB proti nim nezasiahli. .
Slovenskí vysokoškolskí študenti vo viacerých mestách okupovali auly a vyhlásili protestný štrajk. V Bratislave na FF UK študenti zosadili vedenie fakulty a vytvorili Koordinačný výbor vysokých škôl.
Na druhom stretnutí v Umeleckej besede bolo prijaté programové vyhlásenie VPN, ktoré vyzývalo k otvorenému spoločenskému dialógu a ku skutočnej, a nie proklamovanej demokracii. Vyhlásenie sa obracalo na občanov, aby sa stali iniciátormi spoločenských zmien. V popoludňajších hodinách bolo na verejnom mítingu toto programové prehlásenie prečítané Milanom Kňažkom.
V Študentskom dome v Mlynskej doline sa vyskytli na všetkých poschodiach nápisy „Smrť komunistom“, „Jakeša do koša“, nákresy šibenice s nápisom KSČ, truhly s menami Jakeš, Fojtík, Adamec.
Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa na nádvorí zhromaždili študenti a prebiehal zber podpisov za generálny štrajk 27. novembra od 12.00 do 14.00.
Herci činohry vo Zvolene a v Martine sa pripojili k výzvam z Prahy a oznámili, že celý týždeň nebudú hrať plánované predstavenia. Svoje rozhodnutie nezmenili ani po rokovaní v členmi kultúrnej komisie KV KSS Banská Bystrica.
V Žiline sa pred menzou internátov Vysokej školy dopravnej a spojovej zišlo asi 300 študentov, ktorí diskutovali o demonštráciách uverejnených v Televíznych novinách. Funkcionári školy na čele s rektorom pozvali prítomných študentov na rokovania. Na konci stretnutia udelil rektor školy študentom rektorské voľno na 21. november, kedy mala pokračovať diskusia so študentmi.
Alexander Dubček poskytol talianskej rozhlasovej stanici interview so svojimi názormi na situáciu v ČSSR. Podľa Dubčeka bolo príčinou situácie vedenie strany, ktoré nebolo ochotné nájsť cestu k spoločnému dialógu s takými spoločenskými aktivistami, ako boli Charta 77 a ostatné demokratické iniciatívy vrátane bývalých členov KSČ.
Federálna vláda vyzvala hercov a študentov, aby ukončili štrajk a vrátili sa k pokojnej práci a štúdiu. Zároveň vydala vyhlásenie, v ktorom označila hnutie študentov a verejnosti ako konfrontačné a vedené protisocialistickými silami.

21. november

Premiér Ladislav Adamec súhlasil s požiadavkou stretnúť sa s predstaviteľmi opozície, mal však kategorickú podmienku, aby medzi nimi nebol Václav Havel.
Predseda SNR Viliam Šalgovič upozornil na mimoriadnom zasadnutí Predsedníctva SNR na vzrastajúcu aktivitu študentov a VPN a za hlavnú úlohu považoval „držať závody, dediny a tie pozície, ktoré boli za prestavbu a demokratizáciu spoločnosti.“
V Prahe sa na Václavskom námestí zhromaždilo asi 200.000 občanov, ktorým rečnili kardinál Tomášek a Václav Havel.
Premiér Ladislav Adamec sa prvýkrát stretol s niektorými zástupcami opozície. Sľúbil, že proti demonštrantom nebudú použité silové zložky, avšak jasne povedal: „Socializmus budeme brániť, o tom nemožno diskutovať.”
Na večerných demonštráciách v Bratislave, konaných po prvýkrát pod hlavičkou VPN sa zúčastnilo asi 100.000 ľudí. S prehláseniami vystúpili študent Anton Popovič a herečka Magda Vášáryová, bol prečítaný pozdravný list Havla a Ján Budaj vystúpil so 7-bodovou rezolúciou Koordinačného centra VPN.
Na večernej demonštrácii bola prečítaná aj výzva radových komunistov, ktorú priniesol spisovateľ Ľubomír Feldek. Táto výzva mala za cieľ mobilizovať komunistov k zaujatiu kritického stanoviska k súčasnej situácii a k vzneseniu požiadavky na odvolanie vládnych funkcionárov a skončeniu uplatňovania vedúcej úlohy KSČ v spoločnosti.
V Banskej Bystrici sa uskutočnil protestný pochod študentov UMB, ktorým študenti vyjadrili podporu študentom pražských vysokých škôl a žiadali dôsledne uplatňovať demokratizáciu. Podobné zhromaždenia a demonštrácie študentov sa konali aj v Trnave, Nitre, Zvolene, Žiline a Martine.
V Bratislave sa na všetkých vysokých školách namiesto vyučovania diskutovalo s pedagógmi a na niektorom mieste aj s komunistami. Večer študenti vyšli do ulíc, kde sa zhromaždili tisíce ľudí. Študenti kričali heslá: Chceme pravdu! Chceme demokraciu! Poďte s nami!
Protestné akcie študentov sa rozšírili na celé územie Česko-Slovenska. Masové demonštrácie sa uskutočnili v Prahe, Brne, Hradci Králové, Českých Budějoviciach a v Bratislave. Poriadkové oddiely ZNB nezasahovali.
V čs. televízii vystúpil s prejavom generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš. Vystúpil v ňom na obranu socialistického zriadenia v Česko-Slovensku. O. i. povedal: „Pre našu krajinu je jedinou perspektívou socialistická cesta rozvoja. Sme povinní ubrániť hodnoty socializmu.“
SNR na svojej mimoriadnej schôdzke pod predsedníctvom Viliama Šalgoviča zaujala odmietavé stanovisko k revolučným manifestáciám, lebo boli v rozpore so socializmom.
Členovia Maďarského oblastného divadla v Komárne sa pripojili k výzve umelcov a hercov z Prahy, odsúdili udalosti zo 17. novembra 89 v Prahe a oznámili svoje rozhodnutie neodohrať od 21. do 27. novembra žiadne divadelné predstavenie, pričom sa aj pripojili ku generálnemu štrajku plánovanom na 27. november od 12.00 do 14.00 hod.
Po tlačovej konferencii OF v Prahe sa Havel stretol so zástupcom VPN Petrom Zajacom, pričom išlo o prvý kontakt medzi týmito dvoma opozičnými hnutiami. Havel odkázal Slovákom: „Bol by som rád a pevne verím a dúfam, že federalizovaná totalita sa zmení na demokratickú federáciu, že budeme žiť ako dva svojprávne bratské národy, ako národy, ktoré budú žiť v duchu svojich tradícií a ktorých priateľstvo bude skutočne autentické.“
Federálny minister vnútra Kincl a republikoví ministri vnútra Václav Jireček a Štefan Lazar apelovali na pracovníkov svojich rezortov, aby zvýšili aktivitu. Revolučné udalosti považovali za „cieľavedomé snahy antisocialistických síl podporovaných zo zahraničia na presadenie deštrukčných zámerov.“

22. november

V popoludňajších hodinách sa v Prahe (pod vedním OF) a v Bratislave (pod vedením VPN) konali masové demonštrácie proti komunistom. Zúčastnili sa ich státisíce ľudí. Tieto demonštrácie sa konali celý týždeň až do 27. novembra.
V Bratislave sa konalo na Námestí SNP veľké zhromaždenie občanov. Vystúpili na ňon Ján Budaj, Magda Vášáryová a bol prečítaný pozdravný list Václava Havla.Zároveň asi 15 000 občanov demonštrovalo pred Justičným palácom za prepustenie Jána Čarnogurského.
Výbor pre stranícku prácu pod vedením Karla Urbánka na mimoriadnom zasadaní podporil vystúpenie generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša, v ktorom podľa neho „bola realisticky ukázaná cesta k prekonaniu súčasnej zložitej situácie v našej krajine.“ Pár dní nato bol Urbánek zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSČ namiesto Jakeša.
Vedenie KSČ odvolalo ozbrojené oddiely Ľudových milícií z Prahy.

23. november

V Prahe na masovej demonštrácii Havel vo svojom prejave povedal, že už neexistuje cesta späť k predchádzajúcemu totalitnému spôsobu vlády, a že Československo chce žiť slobodne a demokraticky.
V Bratislave sa o 16.00 konalo zhromaždenie, na ktorom vystúpil s prejavom Alexander Dubček. V prejave o. i. povedal : „Na znak súhlasu a solidárnosti s iniciatívou VPN zo dňa 22. novembra pripojujem aj ja svoj hlas pred tvárou Vás, v mnohotisícovom zástupe tohto zhromaždenia a dajte k tomu aj môj podpis. Pri tomto občianskom hnutí je potrebné chrániť vaše rady pred extrémnymi heslami, tendenciami, ktoré by mohli viesť ku konfliktom. Nič horšie by sa nemohlo stať pre obrodu našej spoločnosti. Preto nemožno ignorovať ani apel predsedu vlády Adamca v tomto smere. ... konajme tak, aby naše spoločné úsilie občianskeho hnutia bolo opäť korunované úspechom.“
Heslom mítingu bol vstup do televízie a tlače. Televízia po prvýkrát priniesla objektívne spravodajstvo.
Počas manifestácie v Žiline jeden z rečníkov prečítal návod, ako treba organizovať generálny štrajk 27. novembra. Informoval, že sa v Prahe vytvárajú Občianske fóra a vyzval, aby sa spojili s týmito fórami.
Premiér Ladislav Adamec odišiel na návštevu do Moskvy.
Mimoriadne predsedníctvo Národného frontu vyjadrilo odhodlanie nedopustiť, aby výdobytky februára 1948 boli zvrátené.
Vo vedení Československej armády boli dokončené prípravy na vojenský zásah proti opozícii a občanom v rámci akcie „Zásah.“ V pohotovosi bolo v Česku asi 7 500 vojakov a na Slovensku asi 2 000 vojakov, ktorí disponovali obrnenými vozidlami, tankami a špeciálnou technikou.

24. november

Celé vedenie KSČ v Prahe odstúpilo zo svojich funkcií. Bol vymenovaný nový generálny tajomník, ktorým sa stal Karel Urbánek namiesto Miloša Jakeša.
Vedenie KSČ sa rozhodlo rezignovať na plán armády na potlačenie demonštrácií a rozhodlo sa riešiť situáciu politickými prostriedkami.
Na demonštrácii v Prahe vystúpil za búrlivých ovácií Dubček, ktorý povedal, že „rozchod s normalizačnou politikou je bezpodmienečný a neznesie odklad.“ Havel vyzval predstaviteľov moci na dialóg.
Na viacerých miestach v Bratislave sa našli prehlásenia katolíckych laikov k udalostiam posledných dní v Československu. Títo sa pripájajú k štrajkujúcim študentom a vyhlasujú plnú podporu výzve kardinála Tomáška a arcibiskupa Sokola, ktorí sa rozhodne pripojili k protestom ľudu Československa a zasadzujú sa o radikálne zmeny v našej spoločnosti. V závere bola výzva, aby sa všetci veriaci zišli k spoločným modlitbám v kostoloch 26. novembra.
Vo večerných hodinách sa po prvýkrát v televízii vysielalo Štúdio dialóg, kde vystúpili aj predstavitelia VPN na čele s Milanom Kňažkom, ktorý tam ostro odsúdil vojenskú intervenciu z roku 1968.
Náčelník generálneho štábu armády Miroslav Vacek zvolal poradu, na ktorej sa zúčastnili aj poprední predstavitelia ministerstva vnútra Alojz Lorenc a Karel Vykypěl. Predmetom porady bola otázka aktuálnej situácie a jej možné riešenie silou.
Príslušníkom ŠtB bolo nariadené pristúpiť k realizácii aktívnych opatrení zabezpečujúcich mapovanie činnosti jednotlivých štrajkujúcich výborov, odhaľovania ich štruktúr a väzieb do prostredia opozície na vašom teritóriu, kraja, celej ČSSR i do zahraničia a najmä bezprostredných akcií pripravovaných voči straníckym a bezpečnostným orgánom. V rámci týchto opatrení je prioritné okamžite zisťovať všetky poznatky k jednotlivým členom štrajkových výborov z hľadiska ich politických názorov, charakterových a morálnych vlastností, sociálneho pôvodu, vzájomných väzieb a ŠPZ používaných dopravných prostriedkov, vrátane stykov na súčasnú agentúrno-dôvernícku sieť. Na základe vyhotovaných poznatkov je nutné realizovať postavy do jednotlivých štrajkových výborov a získavať novú agentúru schopnú s predstihom signalizovať pripravované akcie a vplyvovo pôsobiť v záujmovom prostredí. Všetky sily a prostriedky je v tomto smere nutné využívať k znemožňovaniu štrajkov, najmä však generálneho štrajku vyhláseného na 27. novembra a rozširovanie vplyvu medzi doteraz kolísajúcou vrstvou obyvateľstva.

25. november

Gustáv Husák prepustil na nátlak OF a VPN najznámejších politických väzňov.
V čs. televízii vystúpil po prvýkrát Václav Havel.
Predseda čs. vlády Ladislav Adamec rezignoval na svoje pozície v KSČ na protest proti pomalému postupu prestavby. OF vyjadrilo nespokojnosť s personálnymi zmenami vo vedení KSČ.
V Bratislave na Námestí SNP sa zišlo asi 50 - 70.000 občanov, ktorí žiadali zrušenie vedúcej úlohy KSČ a jej mocenského monopolu. Manifestáciu moderoval Milan Kňažko a pred zhromaždením vystúpilo 18 rečníkov. Predstavitelia VPN žiadali úplnú slobodu tlače, zhromažďovania, spolčovania a podnikania. Tiež zrušenie vedúcej úlohy strany a demokratickú federáciu medzi Čechmi a Slovákmi.
V Nitre sa konalo protestné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnilo asi 2.000 občanov. Vystúpili na ňom herci Nitrianskeho divadla na čele s hercom Dočolomanským.
Demonštrácia sa uskutočnila aj v Trnave, kde demonštrovalo asi 3.000 ľudí, trvalo asi 2 hodiny a vystúpili na ňom herci bratislavských divadiel ako napr. Romančík, Studenková, Krížiková, Chudík a ďalší.
V Košiciach bola plánovaná koordinačným centrom demonštrácia, toto podnikalo aktivity, aby študenti nešli domov, ale zostali na internáte.

26. november

V Prahe sa začali politické rozhovory medzi OF na čele s Havlom a premiérom Adamcom. Po ich ukončení vystúpil Adamec na demonštrácii na Letnej, kde však bol vypískaný.
Vo večernom televíznom vysielaní sa objavuje Havel.
Predsedníctvo ÚV KSS prijalo Návrh akčných opatrení, v ktorom chceli udržať moc v rukách komunistov. Navrhli vypracovať Akčný program KSS, zapojiť do procesu obnovy bývalých komunistov vylúčených po roku 1970, do čela vyzdvihnúť mladé kádre a mobilizovať stranícke organizácie s cieľom zabrániť hospodárskemu a sociálnemu rozvratu, ktorý by znemožnil socialistickú obrodu spoločnosti.

27. november

Na podporu požiadaviek štrajkujúcich študentov, Občianskeho fóra a VPN vstúpili do dvojhodinového generálneho štrajku státisíce občanov na celom území ČSSR. Podľa odhadov sa ho zúčastnila asi polovica obyvateľstva ČSSR.
V Bratislave sa štrajk začal o 12.00 hod. a to prakticky vo všetkých podnikoch. Mal rôzne formy, od zastavenia výroby až po manifestačné pripojenie sa k štrajku tých prevádzok, ktoré nie je možné odstaviť bez vzniku vážnych hospodárskych škôd. Štrajkujúci sa pripojili k požiadavkám OF a VPN, predovšetkým sa vyslovili za odstránenie vedúcej úlohy KSČ z Ústavy ČSSR a slobodné demokratické voľby. VPN a OF im však vtlačili formu neoficiálneho referenda o vedúcej úlohe KSČ.
Aj vo všetkých mestách a okresoch Stredoslovenského kraja prebehol generálny štrajk. Zúčastnili sa ho osoby zo všetkých spoločenských vrstiev a z prevažnej väčšiny organizácií a inštitúcií. Najviac štrajkujúcich bolo na verejných priestoroch v Banskej Bystrici (cca 15.000) a Žiline (cca 20.000). Na vystúpeniach odzneli požiadavky na podporu vysokoškolákov a OF, odchod funkcionárov OV KSS a KV KSS, ktorí sú zodpovední za nedostatky v spoločnosti.
Skončilo sa mimoriadne zasadanie ÚV KSS, ktoré rozhodlo o zvolaní mimoriadneho zjazdu na 20.1. 90. Prebehla aj výmena funkcionárov, kedy boli zo svojich miest odvolaní Gejza Šlapka, Elena Litvajová, Viliam Šalgovič a Štefan Rybár. Na ich miesta boli dosadení Schuster, Michal Blanár, Anna Abelovičová, Vladimír Cirbes a Milan Pružinec.
Ministerstvo kultúry oznámilo, že s okamžitou platnosťou sa pre verejnosť sprístupňujú filmy hranej, dokumentárnej a spravodajskej tvorby, ktoré boli zatiaľ verejnosti nedostupné, a to knihy z fondov knižníc, podliehajúce osobitnému režimu.
V Prahe sa uskutočnilo stretnutie medzi Václavom Havlom a Alexandrom Dubčekom. Počas rozhovoru sa Dubček kriticky vyjadril na adresu Havla a nesúhlasil s návrhom opozície, aby W. Komárek zastával funkciu predsedu čs. vlády. Svoje stanovisko odôvodil tým, že sa k návrhu nevyjadrilo Slovensko a on. Havlovi zdôraznil, že federatívne štátoprávne usporiadanie ČSSR ja zatiaľ právoplatné a je nutné ho rešpektovať. Poukázal, že súčasná politika sa robí iba v Prahe, s čím on nebude nikdy súhlasiť a taktiež nesúhlasí s návrhom vzniesť požiadavku k abdikácii Adamca. V tejto súvislosti tvrdil, že nie je možné hádzať všetkých funkcionárov do jedného vreca a ocenil ochotu Adamca, ktorý začal dialóg s opozíciou ako prvý.

28. november

V Prahe sa na spoločnom rokovaní zišli predstavitelia OF, VPN, zástupcovia Národného frontu ČSSR a premiér Ladislav Adamec. Za obe hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý mal v decembri zostaviť novú vládu, na ktorej sa nemali podieľať OF a VPN. Adamec prisľúbil túto vládu do 3. decembra zostaviť. Popri tom sa hovorilo aj o prepustení zvyšných politických väzňov a požiadavkou opozície bolo aj vypustenie niekoľkých článkov z Ústavy, najmä toho o vedúcej úlohe strany a o marxizme – leninizme ako o štátnej ideológii.

29. november

Bola odhlasovaná zmena Ústavy, z ktorej boli vypustené články o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a o marxizme – leninizme ako o štátnej ideológii.
Na rokovaní OF a VPN bola dohodnutá úzka spolupráca medzi oboma hnutiami s cieľom zmeniť Česko-Slovensko na demokratickú federáciu.
Na zasadnutí predsedníctva Slov. zväzu umelcov v Bratislave došlo k zrušeniu uvedeného zväzu a vytvoreniu celoslovenského koordinačného výboru divadelných pracovníkov na čele s Chudíkom, P. Dvorským, L. Haverlom a J. Šimonovičom.
VPN usporiadala stretnutie v budove SND v Bratislave. Pred hľadiskom vystúpil aj Havel ako predstaviteľ OF. Informoval o rokovaniach s predsedom vlády Česko-Slovenska a o ultimatívnych požiadavkách, o. i. aby ministrom vnútra bol nestraník a ministrom obrany civil z radov KSČ. Z ďalších požiadaviek žiadal zrušenie Ľudových milícií, odstránenie KSČ zo závodov a pod. Jeho vystúpenie bolo prijaté s nadšením.
Generálny tajomník ÚV KSČ odovzdal generálnemu prokurátorovi ČSSR vyhlásenie Federálneho ministerstva vnútra, ktoré obsahovalo skutočnosti o zásahu oddielov ZNB na Národní tříde 17. novembra 1989.

30. november

Bola rekonštruovaná slovenská vláda. Na mieste jej predsedu vystriedal odvolaného Viliama Šalgoviča komunista Rudolf Schuster
Predstavitelia KSS a VPN sa stretli na spoločnom rokovaní.
Predsedníctvo ÚV KSČ na svojom zasadaní okrem iného vyzvalo všetkých komunistov, aby „bezprostredne a bez predsudkov začali viesť dialóg so všetkými, ktorí sú ochotní sa na ňom zúčastniť“. Nastolilo tiež potrebu kritického prehodnotenia udalostí z roku 1968 a vstupu vojsk piatich krajín Varšavskej dohody na naše územie.

1. december

Vláda Česko-Slovenska nariadila odstrániť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom, ktoré boli súčasťou Železnej opony.
Predsedníctvo ÚV KSČ predložilo strane a celej spoločnosti návrh Akčného programu strany, ktorý „vychádza z naliehavej potreby odpovedať na otázky, ktoré nastolil súčasný krízový stav“.
V prostredí komunistických poslancov SNR bolo zistené, že medzi starými členmi KSČ sa naďalej prejavuje snaha udržať si svoje postavenie a nebrať do úvahy súčasnú kritickú situáciu.
Námestník ministra vnútra Alojz Lorenc vydal rozkaz, podľa ktorého boli skartované niektoré spisy ŠtB.

3. december

Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu pod predsedníctvom Ladislava Adamca. Jej veľkú časť tvorili známi komunistickí predáci, okrem ktorých v nej boli aj lidovci a socialisti. Traja ministri boli nestraníci. Spolu mala vláda 20 členov, z ktorých bolo 15 komunistov, 3 nestraní a po jednom politikovi z čs. strany lidovej a čs. strany socialistickej. Vláda zverejnila aj svoje stanovisko k udalostiam z augusta 1968, ktoré označila za porušenie noriem vzťahov medzi suverénnymi štátmi. Navrhla začať rokovania so Sovietmi o odsune ich vojsk. Avšak zloženie vlády vyvolalo protesty študentov aj ďalších občanov, ktorí v mnohých mestách verejne protestovali proti novej vláde. Občania žiadali aj odstúpenie Husáka z funkcie prezidenta.
Ako reakciu na zostavenie vlády vydalo OF a VPN prehlásenie, v ktorom oznámili, že novo vytvorená federálna vláda nie je vládou novou a nepovažujú jej zostavu za definitívnu. Odmietli novú vládu a vyzvali premiéra Adamca, aby do 10. decembra urobil zmeny.
Čs. verejnosť po tom, ako sa dozvedela o novom zložení vlády, začala organizovať protestné zhromaždenia.
V súvislosti so zmenou v Ústave bola ministerstvom školstva zrušená povinná výučba marxizmu-leninizmu na slovenských vysokých školách.

4. december

Kvôli nesúhlasu so zložením novej federálnej vlády vystúpili zástupcovia rôznych organizácií na čele so študentmi, ktorí sa rozhodli pokračovať v štrajkovej aktivite až do 11. decembra, kedy sa mal uskutočniť generálny štrajk v prípade, ak by sa nepodarilo uspokojiť požiadavky OF a VPN. V uliciach miest ČSSR boli opäť státisíce občanov.
V Martine a v Liptovskom Mikuláši sa konali verejné mítingy, na ktorých rečníci vyslovovali svoj nesúhlas so zložením novej federálnej vlády. Odzneli aj výzvy na uskutočnenie generálneho štrajku na 11. decembra v prípade, ak nebudú splnené požiadavky občianskych iniciatív.
V Košiciach sa na verejnom zhromaždení zišlo asi 1.500 osôb, ktoré požadovali odstúpenie federálnej vlády a slobodné voľby.
Sovietska vláda označila vojenskú intervenciu roku 1968 za „neprimeraný zásah do vnútorných záležitostí spriateleného štátu.“

5. december

Rokovanie predsedu vlády Adamca s predstaviteľmi novovzniknutých hnutí a politických strán neviedli k úspešnému riešeniu. Predstavitelia OF navrhovali Adamcovi do vlády niekoľko ľudí, ale ten ich odmietol a pohrozil podaním demisie. Podľa predstaviteľov OF však nové zloženie vlády nezodpovedalo politickej skutočnosti v krajine.
Ministri navrhnutí OF a VPN mali mať na starosti ekonomickú reformu, financie, mocenské nástroje štátu a zahraničnú politiku.

6. december

Na rokovaniach VPN a OF v Prahe sa sa schválila dohoda oboch strán v otázkach nominácie oboch hnutí do vlády. Za VPN boli schválení Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý a Gyula Popely za národnostné menšiny. Na záver prišlo aj k dohode na osobu kandidáta za prezidenta, ktorým mal byť Havel.
Po týchto rokovaniach sa začalo ďalšie kolo rokovaní s Adamcom, ktorý prisľúbil, že predloží návrhy na ministrov vláde. Adamec potom vystúpil v televízii, kde povedal, že v prípade, ak nebude mať dostatok priestoru na vytvorenie novej vlády a bude pod tlakom rôznych ultimatívnych požiadaviek, tak odstúpi.
V Košiciach sa uskutočnil míting vysokoškolákov a členov VPN, na ktorom sa zúčastnilo asi 5.000 osôb. Zhromaždení za všeobecného skandovania podporovali požiadavky VPN o odstúpení vlády a využití v praxi zrušenej vedúcej úlohy KSČ. Padla aj výzva na zvolanie generálneho štrajku na 11. december, v prípade, ak nebudú ich požiadavky splnené. Požadovalo sa aj odstúpenie prezidenta ČSSR.
Z Bratislavy odišiel vlak nežnej revolúcie. Bolo v ňom asi 1.000 aktivistov a vlak vypravili z Bratislavy do Košíc.

7. december

Predseda federálnej vlády Adamec podal demisiu. Zostavením novej vlády bol poverený Marián Čalfa.
V Bratislave začalo vysielať rozhlasové vysielanie s názvom Slovo má verejnosť.

8. december

V Prahe sa začali rokovania o novej federálnej vláde. Rokovali zástupcovia OF, VPN, KSČ a ďalších strán a organizácií. Na zložení novej vlády sa dohodli, lebo OF a VPN presadili svoje požiadavky.
Predsedníctvo SNR odvolalo Pavla Hrivnáka z funkcie predsedu vlády SSR a zostavením novej vlády poverilo Milana Čiča.
Na spoločnej porade predstaviteľov KSS, VPN a ďalších politických subjektov bolo dohodnuté, že novú slovenskú vládu zostaví Milan Čič. V tejto vláde malo byť 6 komunistov, po jednom členovi Strany slovenskej obrody a Strany slobody a 9 členov vlády bude bez politickej príslušnosti.

9. december

Zástupcovia OF a VPN sa v Prahe stretli s premiérom Mariánom Čalfom. Predmetom stretnutia bolo personálne zloženie novej federálnej vlády. Čalfa akceptoval návrhy na ministrov a do vlády prijal ako ministrov Čarnogurského, Dienstbiera, Komárka, Millera, Klausa a Dlouhého. Spolu bolo v tejto vláde z 20 ministrov 9 komunistov, 7 nestraíkov, 2 lidovci a 2 socialisti.

10. december

Gustáv Husák odstúpil z úradu prezidenta ČSSR.
Na Pražskom hrade vymenoval Husák novú vládu na čele s Mariánom Čalfom. Z 20 ministrov bolo 9 komunistov a 11 nekomunistov.
Pochodu z Bratislavy do Hainburgu sa manifestačne zúčastnilo okolo 100.000 občanov pod heslom „Ahoj, Európa“

11. december

Svoju kandidatúru na post prezidenta predložili Alexander Dubček, Ladislav Adamec a Čestmír Císař.

12. december

Predsedníctvo SNR vymenovalo novú vládu SSR, tzv. vládu národného porozumenia. Na jej čele stál komunista Milan Čič, 9 ministrov bolo bez straníckej príslušnosti a 6 boli komunisti.

13. december

Dubček vo svojom stanovisku k vývoju v ČSSR odsúdil Havla, ktorého terajšími postojmi a činnosťou sa cíti oklamaný a zneužitý. Podľa neho Havel nemá záujem o obnovenie socializmu.

15. december

Predseda vlády Marián Čalfa sa stretol s Václavom Havlom a ponúkol mu spoluprácu pri presadení jeho kandidatúry na prezidenta. Sľúbil, že sa postará, aby sa voľba konala vo Federálnom zhromaždení a aby parlament prijal Havla ako jediného kandidáta.

19. december

Premiér Čalfa predniesol programové vyhlásenie vlády a menom vlády navrhol Havla ako jediného kandidáta na post prezidenta republiky. Oba návrhy boli jednomyseľne prijaté.

20. december

V Prahe sa začal mimoriadny zjazd KSČ. Na ňom bol zvolený za predsedu Ladislav Adamec a strana sa dištancovala od predchádzajúceho vedenia KSČ a jeho politiky. Niektorí politici boli z KSČ vylúčení a strana sa ospravedlnila občanom, ktorí boli postihnutí neoprávnenými represiami.

22. december

V Prahe sa predstavitelia všetkých rozhodujúcich politických strán a zástupcovia študentov dohodli na kandidatúre Václava Havla na post prezidenta a Alexandra Dubčeka na post predsedu Federálneho zhromaždenia.

28. december

Na spoločnom zasadaní snemovní Federálneho zhromaždenia zvolili za jeho predsedu Alexandra Dubčeka.
Do parlamentu bolo kooptovaných 23 poslancov, pričom z neho boli vylúčení najskompromitovanejší komunisti.

29. december

Za prezidenta republiky bol zvolený parlamentom jednomyseľne jeden z vedúcich predstaviteľov Občanského fóra Václav Havel. Slobodné voľby do zastupiteľských orgánov boli vypísané na jún 1990.